Ďalšia cesta po chrámoch, ktorá nadväzuje na prvú transformačnú cestu, a zároveň nemusí. V rámci tejto sa vyberieme až k hraniciam so Sudánom, do ikonického chrámu Abu Simbel. Chrámom, v ktorom je svetlo aktívnym prvkom práce s vedomím, nielen symbolom. A po ceste navštívime aj ďalšie chrámy, v ktorých každá duša ožíva a spomína si.

Aj táto cesta nie je výlet, ale vedomý vstup do priestorov, ktoré majú schopnosť meniť vnútorné nastavenie človeka. Do priestorov, ktoré neponúkajú odpovede v slovách, ale v prežitku, ktorý sa nedá uchopiť rozumom.

Chrámy, ktorými budeme prechádzať, boli vytvorené ako presné systémy, ktoré pracujú s vedomím, telom aj energiou človeka. Každé miesto nesie inú kvalitu, s ktorou sa budeme postupne stretávať. Niektoré pochopenia prídu okamžite, iné dozrejú až s odstupom času. Dôležité je nič neanalyzovať, ale dovoliť si vnímať a byť v prítomnom okamihu.

V týchto priestoroch sa prirodzene spomaľuje myseľ a začína sa aktivovať hlbšia vrstva vnímania. Veci sa skladajú bez tlaku a bez potreby ich kontrolovať. To, čo si odtiaľ odnesieš, nebude len spomienka, ale vnútorný posun, ktorý sa prejaví často až po návrate domov.

Táto cesta nie je o hľadaní niečoho nového, ale o spomenutí si na to, čo už v sebe dávno máš. Stačí prísť s otvoreným srdcom, mysľou a systémom. A dovoliť si kontakt so sebou.

A o zvyšok sa postarajú chrámy… a ja. <3